Tento raz sme sa vydali na svadobné fotenie do Domaniže, kde sa konala svadba Lenky a Ondreja. Tak ako je na Slovensku zvykom, svadba sa konala tam, odkiaľ pochádza nevesta. Doposiaľ sme v Domaniži nemali fotenie svadby, tak sme trošku pohľadali informácie o tejto obci pri Považskej Bystrici. Dominantou a najvýznamnejšou pamiatkou je gotický kostol sv. Mikuláša zo 14. storočia. Hneď pri príchode do obce sme si ho všimli, ako sa týčil na kopci a hlavne koľko schodov k nemu viedlo. A práve v tomto kostole sa konala svadba. No najskôr sme šli k domu nevestiných rodičov, kde už boli všetci hostia a čakalo sa na ženíchov sprievod. Dobrí kamaráti už pripravili poriadny klát na pílenie a samozrejme tupé pílky, nech to ženích nemá jednoduché. Nasledovalo pýtanie nevesty, odobierka od rodičov, prípitky snúbencov a rodičov, všetko sa odohralo vonku v záhrade. Letná svadba mala jednu nevýhodu, že bolo poriadne teplo a na slnku obzvlášť. Preto sa svadobčania radšej presunuli do príjemného chládku pri kostole, kde už bolo všetko pripravené na svadobný obrad.
Hostia mohli vstúpiť do kostola a očakávať príchod snúbencov. Po svadobnom obrade nasledovali gratulácie a spoločná fotka. Starejší sa chopil slova a rýchlo zorganizoval všetkých svadobčanov. Zavelil: “ženíchovi hostia za ženícha a nevestina rodina vedľa nich”. A v tom okamihu nastal drobný chaos, hostia sa presúvali z jednej strany na druhú. No napokon sme skonštatovali, že jedno kto kde stojí, hlavne aby ho bolo vidieť na fotke.
V tomto okamihu naša práca skončila, svadobný sprievod sa odobral na svadobnú hostinu a my na drobné sladké osvieženie. Ak budete prechádzať Domanižou, určite sa zastavte na pravú balkánsku zmrzlinu. Nás čakala už len spiatočná cesta do Žiliny a svadobčanov zábava až do ďalšieho dňa.
Svadobné portréty sme fotili v iný deň ako obrad. Dohodli sme sa na poobedie, aby sme zachytili príjemné lúče neskorého leta. Bolo krásne slnečno a v prírode príjemne. Miesto bolo jasné, mladomanželia sa dohodli, že obrad bol v mieste bydliska nevesty a svadobné portréty v blízkosti ženíchovho bydliska. Takže voľba padla na Lietavskú Svinnú a Lietavský hrad. Mladomanželia si svadobné fotenie parádne užili, vystriedali sme dve lokality, bolo dosť času aj na srandičky. Jedinou nevýhodou fotenia pár dni po svadbe bolo to, že svadobná kytica už nevydržala a Lenka sa uskromnila s menšou variantou. Ale i tá bola krásna, originálna so živými sukulentami.
