S Jakubkom a jeho maminou sme sa zoznámili pri vianočnom fotení. Vtedy bol ešte malý drobček. O pol roka sa nám maminka ozvala, že Kubko už má dva roky a radi by prišli na narodeninové fotenie. Pri takýchto deťúrencoch je úžasné vidieť ako rastú, ako sa menia.Tentoraz sa nám podarilo vybrať taký dátum, aby mohol prísť na fotenie aj ocino. Žiaľ pri minuloročnom vianočnom fotení sa to nepodarilo. Jakubko mal narodeniny v lete, ale vonku bolo také horúce počasie, že sme sa radšej ukryli do vnútra, kde bolo príjemnejšie. A narodeninové fotenie sme urobili v ateliéri. Keď rodinka prichádzala, bolo vidieť len tatina a velikánsku dvojku, spoza ktorej nebolo vidieť ani maminu a ani oslávenca. Cestou do Žiliny si Kubko pospal, tak mal dobrú náladu a chcelo sa mu hrať. Prvých pár minút, kým si poobzeral hračky bol tichý, ale potom sa osmelil a museli sme vymýšľať pre neho zábavu, aby chvíľku posedel. Najviac ho zaujalo kreslenie s kriedou na tabuľku a šantenie s maminou. A najväčší účinok mal prísľub, že po fotení sa pôjde na zmzlinu. To bolo radosti, zrazu Jakubko aj prestal behať a chvíľku postál. Však ako by to bolo, aby nedostal svoj sľúbený kopček zmrzlinky. Ale takéto presviedčanie tiež dlho netrvalo, lebo už ju chcel papať. Tak sme skonštatovali, že máme dosť vydarených záberov a šlo sa na zmrzku.
