Bola posledná júnová sobota a nás čakala letná svadba na Liptove, cieľom našej cesty bola Liptovská Sielnica. Keď sme vystúpili z auta, zacítili sme vôňu prírody a príjemný vánok od vody. Hneď sme mali dovolenkový pocit, no nás čakala práca. Kristínka a Jakub si pre svoj svadobný deň vybrali prekrásne miesto a ním bola Koliba Gréta na brehu Liptovskej Mary.
Chvíľku sme sa porozhliadali po okolí a už sa začínali zhromažďovať prví hostia. Onedlho sme sa stretli aj s nevestou Kristínkou a presunuli sme sa do drevenice, kde už bolo všetko prichystané na prípravu nevesty. Medzitým ženích Jakub privítal hostí a všetci už očakávali príchod nevesty. Počasie nám prialo a svadobný obrad sa mohol konať vonku. Hostia sa postupne presunuli na lúku, kde už čakal Jakub na príchod svojej vyvolenej. Kristínka prichádzala v sprievode svojho otca a Jakubov úsmev, keď ju zbadal, nepotreboval žiadny komentár.
Svadobný obrad a gratulácie na horúcom slnku dali každému zabrať a milé pohostenie v tieni stodoly všetci svadobčania s radosťou privítali. No ešte predtým mladomanželom zagratuloval aj personál reštaurácie. Slávnostná sabrage a prípitok odštartovali svadobnú zábavu. Po krátkom občerstvení sme sa s mladomanželmi presunuli na odľahlejšie a tichšie miesto, kde sme nafotili svadobné portréty. Tieň stromov aj posedenie bolo príjemné, len poletujúce komáre nás vyhnali a radšej sme sa prešli k priehrade. Liptovská Mara a tatranská scenéria patrí medzi najkrajšie miesta na Slovensku. Ani sme si nevšimli ako čas letí, necelá hodinka veľmi rýchlo prešla, a po mladomanželoch sa už začali zháňať hostia. Napokon sa k nám postupne presunuli a preto sme trošku zmenili program. Pri vode, v príjemnom tieni stromov, sme nafotili rodinné a skupinkové zábery. Ale potom už išlo všetko podľa plánu a svadobná hostina sa začala tradičným rozbíjaním taniera a zametaním črepov. Hovorí sa, že koľko črepov mladomanželia nepozemetajú, nechajú ich na zemi, toľko deti budú mať. Nevedno či je to pravda, to sa možno dozvieme o pár rokov.
Krásne vyzdobená sála v Kolibe Gréta už čakala na mladomaželov a hostí. Po usadení svadobčanov sa slova ujala ženíchova stará mama. Slávnostným príhovorom a prípitkom sa hostina začala. Pri jedení spoločnej svadobnej polievky bývajú rôzne zvyky, ale asi na celom Slovensku je jeden spoločný zvyk, kedy hostia riekankou “polievka je málo slaná, nevesta je nebozkaná” vyzývaju mladomanželov k bozku. Aj keď sa to niektorým mladomanželom veľmi nepáči, Kristínka s Jakubom túto povinnosť s radosťou prijali. A po dobrom jedle nasledoval prvý mladomanželský tanec, rodičovský tanec a poriadna zábava. DJ dal svadobčanom riadne zabrať a prestávku sme využili na fotenie spoločnej fotky. Potom sme sa s mladomanželmi rozlúčili a vydali sa na cestu domov. Ale počuli sme, že zábava bola parádna, skoro až do rána.
Kristínka a Jakub, ďakujeme za dôveru a možnosť byť s vami počas vášho svadobného dňa.
