V sobotné popoludnie sme s Anetkou a jej rodičmi vybehli kúsok za mesto, do prírody na jesenné fotenie. Požiadavka na výber miesta bola trošku špecifická, aby tam bolo niečo zaujímavé a aj vidiecke. Zaujímavé preto, lebo Anetka je malá neposednica, ktorá stále niekde pobehuje, tak ju bolo potrebné niečím zaujať. A folklórne preto, lebo je tanečnica, chodí do detského folklórneho súboru a maminka chcela mať na pamiatku fotku v kroji. Po chvíli uvažovania sme našli skvelé miesto. Využili sme krásne počasie a farebnú jesennú prírodu. Počiatočný ostych Anetky rýchlo opadol, hlavne keď zazrela hojdačku nad rybníkom. Ani jej neprekážala studená reťaz na hojdačke. Presvedčiť ju, aby z nej zišla a mohli sme odfotiť pár záberov bola veru fuška, ale podarilo sa. Problém nastal, keď slniečko zašlo za kopec, začalo byť chladno a rodičia už chceli ísť na iné miesto, aby sme ešte stihli pár záberov, kým sa začne stmievať. Ale keď prišli ďalšie deti, Anetka im uvolnila miesto a šli sme fotiť folklórny portrét. V aute sme sa chvíľku zohriali, dobre padol aj malý olovrant, lebo to hojdanie bolo tak náročné . Rýchle prezlečenie sa do kroja a pár fotiek pred cestou domov. Naše jesenné fotenie vyšlo presne podľa plánu a Anetka si už cestou domov dohovárala ďalší výlet na hojdačku.
